2. svetová vojna a SNP
Druhá svetová vojna
Na jar v roku 1938, po vyhlásení čiastočnej mobilizácie na ochranu štátnych hraníc, nastúpili k vojsku niektorí čavojskí záložníci. Vzápätí, 14. marca bola vyhlásená autonómia Slovenska a o rok neskôr, 14. marca 1939 Slovenský snem v Bratislave vyhlásil samostatný Slovenský štát. Vyhlásenia Slovenského štátu v Žiline sa z Čavoja osobne zúčastnil Vdp. Jozef Cibuľa a Adam Čičmanec.
V roku 1939 založil učiteľ Michal Poturnaj v Čavoji Hlinkovu gardu. Mala 25 členov, velil im Michal Poturnaj. Na jar roku 1939 sa niektorí gardisti zúčastnili obrany slovenskej štátnej hranice proti Maďarom.
Podobne sa niektorí z občanov zúčastnili na jeseň nemecko-slovenského útoku na Poľsko.
Keď hitlerovská armáda napadla 22. júna 1941 Sovietsky zväz, v tzv. rýchlej divízii boli aj Čavojčania. Ocitli sa až na Kaukaze.
Na ruskom fronte padli Pavol Beňanka, Ján Juríček, Jozef Svítek, Pavol Čičmanec Školinin a Michal Čičmanec.
Obec Čavoj utrpela počas druhej svetovej vojny najväčšie materiálne škody v okrese Prievidza. Poškodené boli najmä kostol, škola a viacero chalúp v celej dedine. Kostol bol takmer úplne zničený, takisto aj učebne školy a ich zariadenie, obytné domy v okolí kostola boli skoro úplne zdevastované.
Slovenské národné povstanie
Začiatkom novembra 1944 sa do Čavoja nasťahovala tristočlenná partizánska jednotka. Keď partizáni zajali horára Pipíšku v horárni nad Chvojnicou, neobišlo sa to bez nemeckej odvety. 13. novembra 1944 sa strhla medzi nimi a partizánmi prestrelka. Nemci v nej boli odrazení a vyhnaní z obce. No nemecké velenie si prizvalo pomoc a 15. novembra sa ich jednotka vrátila do obce. Po celodennom boji sa Nemcom podarilo vytlačiť partizánov z obce, pričom padol partizán Ondrej Pančík zo Skubína pri Banskej Bystrici a Ondrej Vojtekovský, baník z Rožňavy. Zabití boli aj dvaja občania z Čavoja Jozef Bossány a Mikuláš Halaška.
Partizáni sa po prehratej bitke stiahli do Bystrého, kam údajne prebehli k partizánom vysokí nemeckí dôstojníci. Tento fakt objavili v Londýne obidve rozviedky, nemecká i československá.
Československé velenie hneď vyslalo rádiogram, aby sa partizánske jednotky za každú cenu zdržali paľby. Zato Nemci dostali príkaz zamerať svoje ťažké zbrane na Bystré, Čavoj, Valaskú Belú, Zliechov, Čičmany a niektoré obce v bánovskej a rudnianskej doline. Povestné rádiogramy zachytil aj Tomáš Krpelan z Čavoja. V písomnej podobe ich potom prenášal ukryté v topánke Ján Súder, tiež z Čavoja, do partizánskeho štábu v Bystrom. Nad Kochanovým lazom ho odovzdal partizánom a tí ho štafetovým spôsobom dopravili až do Bystrého.
Onedlho sa rozpútal boj. Partizáni sa bez jediného výstrelu presunuli dolinkou pri nevidzanskom mlyne cez Belanku. Prešli Nevidzanmi, Dlžínom a Sečou, kde sa ich stopy stratili. Nemci realizovali kruhovú paľbu, v ktorej si zabili vlastného majora.
V tomto období sa v čavojskej škole vyučovalo len zriedka, pretože často bývala obsadená posádkami, či už partizánov alebo Nemcov.
Keď nemeckí vojaci z dediny odišli, zanechali na vrchu Obšiar osádku s ťažkým guľometom neustále namiereným na školu a kostol. Keď do školy prišli deti, dostali nemeckí vojaci povel na streľbu, ibaže im v guľomete zamrzol olej, čo zachránilo život mnohým deťom.
Za partizánov sa pokladali aj niektorí samozvaní „kostoši“ ukrývajúci sa v lese, ktorí sa vydávali za partizánov. Čavojčania ich nazývali „hôrnymi chlapcami.“
Partizáni sa v obci objavovali aj po Novom roku 1945. No Nemci a provokatéri tiež. Nemecké hliadky vyžadovali od ľudí, ktorí odchádzali z dediny reisebewilligung, po nemecky napísané cestovné povolenie.
5. apríla 1945 o 19,30 h prišli do obce prví prieskumníci II. Ukrajinského frontu Sovietskej armády. Po ich odchode z dediny prišli do Čavoja 6. apríla tridsiati Nemci a zriadili tu tri guľometné hniezda. Po útoku ruských vojakov, ktorým prileteli na pomoc dve malé lietadlá – Raty sa niektorým Nemcom podarilo ujsť. 7. apríla 1945 boli Nemci z Čavoja definitívne vytlačení.
V okolí Čavoja boj pokračoval aj 8. apríla.
Pri oslobodzovaní našej obce padli - Matúš Čičmanec, Augustín Čičmanec Hrča, Melicher Péter, Emília Petrášová, Štefan Péter Bartoňov, Ján Krištof, Jakub Halaška a Peter Svrček.
V Zliehove padli dvaja Čavojčania ako partizáni – Emil Kurňava a radista Tomáš Krpelan.
V bojoch pri Čavoji padli aj vojaci Rumunskej kráľovskej armády. Pochovaní sú na spoločnom vojenskom cintoríne, na lesnej lúčke nad Klinom.
Slovenskí vojaci padli aj v boji o Ovruč 16. Novembra 1943 spolu s kpt. Jánom Nálepkom – Fabián Krištofík, Matúš Michalík, Andrej Krčula, Cyprián Krpelan z Čavoja a Andrej Peškevič. Všetci sú pochovaní v Ovruči.
Zdroj:
Ján Laluha Janica – Z histórie obce Čavoj
Pamätná kniha obce Čavoj
