Z histórie obce

Názov obce
Pôvodný názov novozaloženej osady na najvyššie položenom ľavom brehu riečky Nitrice bol Chavalia. Tento názov bol odvodený od chvojiny, podobne ako meno susednej usadlosti na potoku Chvojnica.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1364, kedy sa obec spomína ako Chavoy, resp. Chawoy. Filológovia odvodzujú jeho názov od základu ča, čajati, očakávať, číhať a voj, od Vojslava, Návoja a pod. Roku 1397 má osada názov Chavoy, resp. Chawayo.
Z roku 1443 sa zachovala písomná správa o založení osady s týmto názvom. Osadu založili na klčovisku synovia Jána Bossányho, Barins a Juraj.
Neskôr vidieť v názve obce maďarizačný vplyv. Roku 1786 sa nazýva Chaway, r. 1808 Czawoy, r. 1920 Čávoj, maď. Csávoj. Od roku 1927 sa používa už súčasný názov – Čavoj.
Pre úplnosť je však potrebné uviesť aj jej nemecký názov Sauershau. „Sauer“ v nemčine znamená kyslý, ale aj namáhavý, „hau“ znamená baníctvo, teda namáhavé, ťažké baníctvo. Podobne aj názov odlesneného vrchu na východ od obce bol odvodený z nemeckého Obsauschei – Obšiar.

Vznik obce a život jej obyvateľov
Od založenia obce boli jej zemepánmi Bossányovci, jedna z vetiev šľachtického rodu Diviackovcov. Neskôr to boli Rudnayovci a Ujfallussyovci. Poslednými pánmi obce boli baróni Hellenbachovci z Hellenbachu, jeden z nich bol banským podnikateľom na strednom Slovensku. Poslednou majiteľkou obce bola barónka Kristína Hellenbachová.

Objavenie drahých kovov
Vznik obce je spojený s objavením drahých kovov. Pôvodní obyvatelia sa grupovali z radov baníkov sídlisk nemeckých kolonistov i slovenských banských miest. Stopy po ryžovaní zlata, ktoré sa kedysi v katastri obce ryžovalo, sa zachovali dodnes v podobe háld starej hlušiny pri vodných tokoch. Zlato pochádzalo z kryštalických hornín Malej Magury. Pôvodné ryžoviská boli budované pri potokoch, stekajúcich z Malej Magury. S najväčšou pravdepodobnosťou sa zlato najskôr iba ryžovalo, čím sa získavali malé zrniečka. Až postupne sa začalo s kutaním a neskôr i s hĺbením štôlní. Ruda z nich sa drvina na stúpách, premývala sa a opäť sa z nej ryžovali malé zrniečka. Po týchto miestach zostali názvy Pod baňou, Stieborná a Hauptgrund, hlavné ryžovisko.
Zlato sa v Čavoji dobývalo až do 17. storočia a neskôr, keď prišli Rudnayovci, začala sa ťažba olova. Prvý zachovaný písomný dokument o ťažbe olova banským erárom je z 21. augusta 1650. Keďže sa nedosiahli v ťažbe olova dobré výsledky, záujem o ložiská olova opadol. Koncom 17. storočia i začiatkom 18. storočia boli viaceré pokusy o obnovenie ťažby olova v Čavoji a oživenie čavojského baníctva. Vzmáhali sa staré banské diela a otvárali sa nové šachty a štôlne.
K najvýznamnejším písomným pamiatkam z tohto obdobia patrí stará banská mapa z roku 1742. Znázorňuje pôdorys starých banských diel, zavalených šácht, sú v nej zakreslené nové banské diela. Má tri časti, vyhotovil ju 21. augusta 1742 Wodrédy.

Olovený koncentrát sa z Čavoja dopravoval do Kráľovskej huty v Sklených Tepliciach pri Banskej Štiavnici. Ruda bola prepravovaná povozmi, ktoré ťahali kone alebo voly. Občasné objavenie rudy bolo nekonštantné, nemalo ani stály priebeh a olovnatosť. Preto bolo prijaté rozhodnutie doposiaľ Dedičnú štôlňu ponechať v „prevádzkovom kľude“. Neskôr boli pokusy znovu obnoviť ťažbu, o bane na olovenú rudu sa zaujímali viacerí baníci a banskí podnikatelia. Posledným súkromným ťažiarom na ložisku pred prevzatím čavojských baní erárom bol Ondrej Mendel.
V priebehu ďalších rokov ťažil v Čavoji erár, spravovaný Hlavným komornogrófskym úradom v Banskej Štiavnici. Bolo vypracovaných niekoľko banských máp, z ktorých bolo zrejmé, že rudné žili mali veľmi nepravidelný priebeh, nevedelo sa, ktorá žila kam vedie. Ťažba sa stávala čoraz nákladnejšou. Posledné finančné usporiadanie bolo vykonané 27. apríla 1901. Ani tým sa však história baníctva v Čavoji neskončila. Na čavojskom ložisku, aj napriek ťažkostiam, ďalej podnikali ťažiarske spoločnosti. Zánik ťažby v Čavoji spôsobil nepriaznivý priebeh rudných žíl a zrudnenia. Rudné žily boli nielen malé, ale ich smerná dĺžka bola rozdielna, kovnatosť menlivá a viaceré rudné žili boli zjavne tektonicky porušené. Pokusy s ťažbou sa robili aj počas jestvovania Slovenského štátu. S razením sa začalo v júni 1941. V septembri 1944 boli práce zastavené. V rokoch 1958-1965 sa uskutočnili vyhľadávacie prieskumy. Pracovníci Banského výskumného ústavu v Prievidzi hľadali doklady o ťažbe zlatých a strieborných rúd v oblasti Malej Magury. Podarilo sa im zhromaždiť množstvo cenných materiálov a informácií.

Obec Čavoj sa vyznačuje roztiahlou prípotočnou zástavbou a niekoľkými lazmi. Členenie má pôvod v časoch nemeckej kolonizácie, kedy bolo obec rozdelená jednotlivým osadníkom podľa „gruntov“ Ich názvy sú pravdepodobne odvodené od mien bývalých gruntovníkov, napr. Čavojec, Hanzlíkovci, Belákovci, Friškovci, Smoliarovci, Súdrovci , Klinček, Biela Voda a iné.

Domy v Čavoji
Väčšina domov v obci bola z dreva. Boli to trojpriestorové zrubové chalupy, omazané a obielené, postavené obyčajne pre jednu rodinu. Sedlová strecha bola pokrytá šindľom. Charakteristické boli tzv. čiernymi izbami. V jej interiéri bola pec s otvoreným ohniskom „helišťom“. Dym unikal voľne otvorom v povale a popod strechu, pretože chalupy nemali komíny. Súčasťou pece bol širší múrik na spanie. Izba slúžila ako kuchyňa i spálňa. Boli v nej primitívne drevené lôžka, zhlobené najčastejšie z dosák, s ražnou slamou, prikrytou konopnou plachtou.
Dom mal aj komoru, v ktorej spávali najmä čeľadníci.
Uprostred domu bol pitvor, ktorý sa využíval najmä na uskladňovanie hospodárskeho náradia.
Hospodárske staviská boli radené za domom alebo samostatne vo dvore. V blízkosti domov bola jama na hnoj.
Od roku 1938 sa v obci stavali domy murované, naväzujúce na staré dispozičné členenie výstavby. Ulice sa však nevytvárali. Stavebným materiálom bol kameň a nepálená tehla. Neskôr sa začali stavať novšie, modernejšie domy. Popri škridli boli pokrývané eternitom alebo plechom.

Obyvatelia
Obyvatelia sa zamestnávali najmä poľnohospodárstvom. Najdôležitejšími pestovanými plodinami boli zemiaky, jačmeň, ovos, raž, konope a kapusta. Nakoľko pôda nebola veľmi úrodná, zelenina sa pestovala len poskromne. Venovali sa aj chovu dobytka a ošípaných, menej sa chovali ovce a kozy. Z hydiny chovali najviac sliepky, menej husi a kačky.
Ľudia svoje polia obrábali primitívnymi nástrojmi a všetko robili ručne. Najnáročnejšie bolo vynášanie hnoja v košoch na chrbtoch. Okrem motýk, kosákov, kôs, hrablí, vidiel, cepov, železných pluhov, brán a valcov iných strojov nemali. Až oveľa neskôr sa objavili ručné, neskôr motorom poháňané mláťačky.
Do 2. svetovej vojny sa v obci obilie mlátilo cepmi. Komasácia v roku 1933 priniesla aj zlepšenie pomerov v technológií polí. Neskôr sa objavili aj traktory.
Nakoľko hornaté role a neúrodná pôda nedokázali uživiť obyvateľov obce, títo odchádzali na poľnohospodárske práce do Čiech, Nemecka, Rumunska a bývalej Juhoslávie.
V obci boli 3 mlynári, primitívne vodné mlyny boli u Ševelov, u Paškov a u Bošániho.

Koncom 70-tych rokov prevzal poľnohospodársku pôdu v Čavoji do užívania Ovocinársky štátny majetok Stupava, závod Kľačno. Približne na 9 hektároch pôdy boli vysadené jahody, časť pôdy, ktorá sa pripravovala pre ďalšiu výsadbu bola zasiata jačmeňom, ostatnú časť pôdy malo v prenájme JRD Koš. Občania dostali do užívania tzv. záhumenky.

 

Výstavba

• V roku 1948 sa v obci inštalovalo elektrické vedenie, ktoré bolo odovzdané do užívania v júli 1949.
  
• Od 1. septembra 1949 bol v Čavoji zriadený notársky úrad s prednostom.
  
• V roku 1950 boli notári zrušení zavedením obvodných tajomníkov.
  
• V roku 1961 bol v obci nainštalovaný miestny rozhlas, čím sa skončila éra obecných bubeníkov a hlásnikov.
• V roku 1964 bola do obce vybudovaná asfaltová cesta v dĺžke 2 km a o tri roky neskôr – 1967, bol vyregulovaný obecný potok. Cesta na Bielu Vodu bola vyasfaltovaná v roku 1970.
  
• V roku 1969 sa začala budovať prístavba kultúrneho domu a novej obchodnej bunky.
  
• V roku 1970 v obci pribudli ďalšie predajne – mäso, textil, mliekareň a zelenina. V tomto roku bol tiež v obci postavený kultúrny dom s kinosálou.
  
• V roku 1978 sa uskutočnilo prečíslovanie domov v obci. Zdravotnícku starostlivosť o občanov prevzal MUDr. Jozef Špirko v Nitrianskom Rudne.
  
• V júni 1982 bola ukončená výstavba hádzanárskeho ihriska a parku v centre obce.