História základnej školy

Prvá škola v Čavoji bola postavená v roku 1765. Drevená škola vo Valaskej Belej bola demontovaná a prevezená do Čavoja, kde ju zložili a opäť postavili na pozemku poniže starého cintorína na dolnom konci. Táto drevená škola mala iba dve triedy, bola to tzv. triviálka. Vyučovali sa v nej len základy čítania, písania a počtov. 

V dôsledku stupňujúcej sa maďarizácie v Uhorsku, riadilo sa aj vyučovanie v škole maďarizačným princípom.  Výnimkou medzi učiteľmi bol Jozef Horvát, ktorý učil deti po slovensky.

V máji 1923 prišla do Čavoja prvá slovenská diplomovaná učiteľka Anna Kresánková.  V tomto období sa v škole začal vyučovať spisovný slovenský jazyk. Obecná škola bola v rozmiestnená v troch priestoroch  - u Repku vedľa krčmy, v obecnom dome a v starej cirkevnej škole. V tridsiatych rokoch bola už päťtriedna, no ešte v roku 1927 bola rozdelená na štátnu (kde pôsobila Anna Kresánková) a cirkevnú (riaditeľom bol Vendelín Hrkeľ, učiteľ a organista).

Nakoľko sa počet žiakov stále zvyšoval, v 19. storočí  škola pre svoje malé priestory už nevyhovovala.  1. júla 1934 sa začala v obci stavať nová Štátna ľudová škola. V tom istom roku bola aj dostavaná a pokrytá. Od 1. Februára 1936 sa v nej začalo vyučovať v troch triedach na tri smeny. Počas 2. svetovej vojny bola škola veľmi poškodená kanónovými zásahmi. Priestory školy využívali nielen partizáni, ale aj nemeckí, ruskí a rumunskí vojaci. Opravy boli dokončené v roku 1947. 

Od 1. februára 1949 bola v Čavoji zriadená úplná stredná škola. Prvým riaditeľom bol p. Štefan Svitok, rodák z Čavoja.

V roku 1979 bola v obci Temeš zrušená škola 1.-5. ročník a žiaci boli pridelení do ZDŠ Čavoj. Prevzatím do prenájmu domu prof. Dr. Svitka boli zriadené ďalšie 3 učebne a odstránená smennosť vyučovania. Od roku 1959 sa v škole vydávali noviny Čavojský spravodaj.

Škola prešla mnohými zmenami, ale výchovno-vzdelávací proces sa nesie v duchu myšlienok Jána Ámosa Komenského.