5. júla 863 prišli na Veľkú Moravu solúnsky bratia Cyril a Metod. Patróni Slovenska, vyslanci a misionári patria aj po mnohých storočiach k veľkým postavám nielen našej, ale i európskej kultúry, politiky a diplomacie.
Je tomu presne 1146 rokov, čo Cyril a Metod prišli na naše územie ohlasovať nielen Božie slovo, ale aj kultúru a vzdelanie. Kresťanské učenie bolo na našom území rozšírené už pred ich príchodom. Preniklo k nám v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia.
Učenie Ježiša Krista nadobúda medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestcov. Na misiu išli Konštantín a Metod. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovenská menšina a jej jazyk obaja ovládali.
Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo prispôsobené pre slovanskú reč, hlaholiku a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal.
Duchovný odkaz vierozvestcov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Konštantín (Cyril) a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti, najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov i Macedóncov.