Ľudové zvyky



Dátum pridania: 03.11.2008        Po?et zobrazení: 8711          tla?i? ?lánok

Ľudové zvyky

Obec Čavoj, ďaleko od sveta zastrčená pod Malú Maguru, si od vekov zachovala rôzne zvyky a obyčaje, ktoré sa dodržiavali počas celého roka. Väčšina z nich bola spojená s cirkevným sviatkami a obradmi.

Advent
V adventnom čase pred Vianocami chodili po dedine Betlehemci, traja alebo štyria mládenci. Jeden z nich bol Kubo, nosil prevrátený kožuch až po päty. Ďalší traja boli oblečení do dlhých bielych košelí a na hlavách mali papierové koruny. Nosili so sebou betlehem, malú drevenú búdky s výjavom narodenia Pána Ježiša.
Pri vstupe do domu spievali koledy, za čo dostávali od domácich niekoľko drobných mincí alebo naturálie. Tieto betlehemské hry spojené so spevom sa uchovali až do päťdesiatych rokov.
Jedna čavojská rodina mala prezývku „Betlehemkovia“.
Na štedrý večer chodila po dedine spievať aj cigánka Amáľa, ktorú na husliach doprevádzal jej muž.

Na Tri krále
Medzi Vianocami a Tromi kráľmi chodili po dedine zase iní mládenci, oblečení za Troch kráľov v dlhých bielych košeliach s korunami na hlavách. Jeden z nich predstavoval černošského kráľa. Všetci spievali pieseň „My Traja králi, prišli sme k Vám...“
Niekedy chodili na trojkráľový večer spievať aj dve dievčatá, prípadne dievča a chlapec a spievali trojkráľovú koledu „Daj, Pán Boh, večer vždy veselý...“

Fašiangy
Na Fašiangy nastal čas zabíjačiek, radovánok, zábav ba i svadieb. Po dedine chodili spievajúc i hrajúc kordovníci, ktorí vyskakovali nad palice a spevavo vinšovali „Aby boli, keby boli veľké konope...“
Fašiangová zábava niekedy trvala i tri dni a končila sa v utorok o polnoci pochovávaním basy. Potom nastal štyridsaťdňový pôst znamenajúci koniec radovánkam a zábavám.

Veľká noc
Na Veľkonočný pondelok sa konala kúpačka. Mládenci chodili po dedine, navštevovali dievčatá a okúpali ich. Nebolo zriedkavosťou, že na Veľkú noc sa „kúpalo“ i za snehu. Napriek tomu voda dievčatám neuškodila.

Stavanie májov
V noci z 30. apríla na 1. mája sa konalo stavanie májov. Mládenci stavali dievčatám vyzdobené máje. Tento zvyk sa neobišiel bez spevu, hudby a dobrej pálenky.

Na sv. Jána
Na deň Svätého Jána Krstiteľa sa pastieri snažili vyhnať svoj statok na pašu zavčasu ráno. Za opozdilcami posmešne volali „svätojánsky batoh“.
K tomuto dňu sa viaže i iný zvyk. Ak matke zomrelo dieťa, neopovážila sa pred Jánom jesť jahody alebo iné záhradné plody.

Svadba
Významnou kapitolou v živote obyvateľov Čavoja bola svadba. Počas svadby sa uskutočnili rôzne zvyky a obyčaje. Niektoré sa v obci zachovali dodnes.
Svadby však nemožno porovnávať s dnešnými. Konali sa obyčajne cez fašiangy, keď bola doma väčšina obyvateľstva.
Svadobná družina (ríša) mala "starešinu" – starého svata, ktorý riadil celý scenár svadby a prednášal biblickú reč o svadbe v Káni Galilejskej. K svadobnej ríši patrili družbovia a družice. S mladuchou neustále chodila široká, obyčajne jej krstná mať. Radila neveste, čo a kedy má robiť.
Svadobnú družinu tvorili dve ríše – ženíchova a mladuchina, ktoré sa pri vstupe do kostola spojili je jednej veľríše.
Sobáš sa uzatváral výhradne v kostole. Po ňom sa svadobníci odobrali do domu svadby. Jedla, i keď prostého, bývalo na svadbe dostatok. Výdatné sústa boli zapíjané hriatym páleným. Chody sa končili vyberaním do varechy. Medzitým družbovia, družice a ďalší svadobčania spievali rôzne prekáračky. Boli veselé a vtipné.
O polnoci vyzliekli široké a ďalšie ženy v komore nevestu z obradného svadobného rúcha a obliekli ju do sviatočného odevu. Posadili ju na mažiar, prvý družba jej sňal veniec z hlavy a široká so ženami ju začepčili do party, ktorú potom nosievala do kostola. Z hlavy sňatý veniec bol položený na šatku a vyberali sa do neho svadobné dary. Obyčajne to boli peniaze, materiálne svadobné dary boli len symbolické.
Aj nevesta rozdávala dary novej rodine. Ženám kašmírové šatky, mužom biele košele, družbom vreckovky, družiciam ručníčky. Nakoniec rozhodila po miestnosti orechy – štedráky.
Svadba trvala podľa množstva pripraveného jedla a pálenky. Obyčajne sa na svadbu zabilo teľa alebo prasa. Ak bolo treba svadbu ukončiť, starý svat zaspieval „Poďme šeci, kade kerí, veď už máme po veselí“.
Bežnejšie boli svadby s Temešankami, nevesty z Valaskej Belej mali vysoký kurz. Z takýchto spojení zostali v Čavoji prezývky beľan, beľanček, beliankin.

Krštenie
Udalosťou pre užší rodinný kruh bolo krštenie. Na ňom sa popíjalo vari ešte hojnejšie ako na svadbe.

Pohreb
Na každý pohreb bola najatá plačka, ktorá mala tlmočiť žiaľ a bôľ pozostalých, a tiež zdôrazniť kladné alebo záporné vlastnosti nebohého.

Ľudové zvyky majú aj dnes bezpochyby svoje pevné miesto. Ich pokračovateľom sa stala folklórna skupina Vrchárka. Staré zvyky oživujú počas svojich vystúpení nielen v našej obci, ale aj v okolitých obciach a na rôznych folklórnych festivaloch. Ich vystúpenie plné krásnych čavojských zvykov, obyčají a piesní sú určené všetkým, ktorí radi objavujú bohatstvo a krásu slovenského folklóru.


Súvisiace odkazy: Osobnosti, Z histórie obce, Povesti a legendy, Ľudový odev, Čavojské nárečie, Kronika obce, Ľudová výroba,

Náhodná fotografia