Ľudový odev



Dátum pridania: 03.11.2008        Po?et zobrazení: 10136          tla?i? ?lánok

Ľudový odev

Pôvodne sa ľudia obliekali do jednoduchého odevu, ktorý mal plniť predovšetkým ochrannú funkciu. Postupne sa však vytvorili nové formy odevu, ktorým sa potvrdili špecifické znaky jednotlivých slovenských regiónov.

Na základe etnografických prameňov na Slovensku sa vytvorilo približne 60 krojových variantov, pretože každá dedina, obec, či kopaničiarska osada prinášali svoje zvláštnosti (dokonca aj náboženské vyznanie sa premietalo do farieb a vzorov aj v rámci jednej dediny).

Ľudový odev čavojčanov bol zhotovený z bieleho šifónového plátna a bohato zdobený výšivkami. Patrí do skupiny čičmianskych krojov, s ktorými je až na malé detaily identický.

 


Ženský ľudový odev

Ženský kroj tvoril „rubáč" – najspodnejšia časť odevu, ktorý zakrýval nahé telo. Neskôr ho nahradil „spodňik" alebo spodnica z bieleho kúpeného plátna podobného strihu.
Horná časť rubáča alebo spodníka sa nazýva „oplecko", ktoré je ušité z červenej činovate s bielymi pásikmi. Dolná časť bola z konopného hladkého plátna.
Rubáč bol šitý do zvona, hladký, pôvodne z hrubého konopného plátna. Visel na tkaničke „žinke" na jednom pliecku.

Na rubáč sa opásal „pás" široký asi 30 cm a dlhý 250 cm. Pás sa plietol z vlnenej priadze na krosienkach a potom sa farbil na malinovočeveno.

„Vôkolek" alebo „šorec" je dolná časť ženského kroja. Je z bieleho plátna, jeho bočná a zadná časť je z jemnejšieho šifónového plátna, bohato plisovaná „riasaná“. Predná časť „pôlka" nemala „rázporek" a je z bieleho hrubšieho plátna. Okolo pása je na nariasenom chrbte plisovaná výšivka „vybieranie", tvarovo a farebne zladená so základným motívom výševky celého kroja. Výšivka bola „vybieraná" aj v páse. Dĺžka vôkolku – šorca sa prispôsobovala.

Na šorci sa nosila zástera „fertucha", ušitá z bieleho šifónového plátna. V strede mala bohatý farebný ornament, podobný vzoru na rukávcoch, tiahnúci sa stredom zástery. Od neho nahor i nadol vybiehali jemné farebné perká. V pásovej časti bola zástera naberaná a vyšitá vybieraním, s podobným motívom. Priväzovala sa farebnou stuhou, 4 cm širokou a 200 cm dlhou. Po bokoch a spodnom okraji zástery boli našité bohaté čipky.

„Rukávce" sú akousi skrátenou blúzkou, podobne ako napr. detvianska mužská košeľa. Ušité sú z dvoch „stanov". Predný je na prsiach asi do polovice rozstrihnutý. Dĺžka stanov závisela od výšky postavy (30-40 cm). Oba stany sú jemne ale bohato nariasené, na hornom okraji pod krkom majú našité vybieranie a výšivku. Ramená sú asi do polovice predlaktia kryté rukávmi. I na nich sú v hornej časti bohaté výšivky „prievranice". Pod krkom sú stany nazberané do vybieranej výšivky, podobnej prievraniciam. Límec sa v strede zväzuje farebnou stužkou a sú na ňom našité čipky. Rukávce sa obliekajú cez hlavu.

Dievky a mladé ženy nosievali na krku sklené perly v desiatich až pätnástich radoch, spojených červenou niťou a uviazaných červenou stužkou vzadu pod vrkočom. Slobodné dievky chodili do kostola „prostovlasé" – s vlasmi zapletenými do jedného „vrkoča", pri konci zviazaného mašľou.
Vydaté ženy mali vlasy upravené do „grgule" a prikryté „čepcom". Čepiec bol uháčkovaný z bielych nití. Grgula sa upravovala tak, že sa vlasy nakrútili na vypchané rožky, tvarom pripomínajúce malé oštiepky. Takto upravená hlava vydatej ženy bola oviazaná šatkou „ručníkom", ktorý bol pre všedné dni z kartúnového plátna s potlačeným pestrým vzorom a vo sviatok alebo v nedeľu z kašmíru.
Sviatočný ručník sa nazýval „šafolák". Niektoré staršie ženy ho ešte do nedávna nosili do kostola.

V chladnejšom počasí nosili ženy na šatkách malé „vlnáčiky" uviazané pod krkom. Ak bola tuhá zima, nosili veľké „vlnáky" obopínajúce hruď i chrbát, kde boli dva konce vlniaka zviazané uzlom. Sviatočný odev sa ihneď po návrate z kostola vyzliekol, dôsledne zložil a vložil do veľkej truhlice.


Mužský ľudový odev

Na hlave nosili veľký čierny klobúk, nazývaný "širák". Bol zhotovený z čierneho súkna.

"Košeľa" bola z bieleho plátna s hladkým strihom a zapravovala sa do "gací". Vyšívanie mala okolo krku a na konci rukávov. Výšivka bola jednoduchá. Vpredu pod krkom sa nachádzal "rásporek", aby sa dala prevliecť cez hlavu. Zaväzoval sa "šnórečkou", ušúľanou z červených nití alebo zhotovenou z plátna. Nite vyhotovovali z ovčej vlny a farbili ich.
"Košela" sa na prsiach zapínala aj sponou. Výšivka mohla byť aj okolo "rásporka".

"Spotki" boli z domáceho konopného plátna. Boli mierne široké. Strih bol jednoduchý a jednoducho sa i zošívali. Na konci sa vystrapkali a aby sa plátno ďalej nepáralo vyšili sa dierkami.
Nohavice sa volali "gace". Šili sa z bieleho súkna. Boli úzke, sledovali tvar nohy, takže boli takmer obtiahnuté a priliehali k telu. Na prednej časti vpravo, kde malo byť vrecko, boli vyšité tiež červenou niťou. Ani jedno vrecko sa však na nohaviciach nenachádzalo. Na mieste výšivky spravili "rásporek", aby si ich chlap mohol navliecť. Nakoniec sa opásali "remencami" alebo "remenom", aby nespadli. Výšivka bývala aj na oboch stranách.

"Remen" bol široký, z hrubej dvojmo zloženej kože. Siahal od bederných kĺbov skoro až do pol pŕs. Vpredu ho zopínali štyrmi prackami zo žltej medi s výrezmi. Okrem toho, že držal nohavice, plnil aj funkciu peňaženky. Kedysi "remen" zdobili aj retiazkami, na ktorých viseli mince.
Okrem "gací" nosili aj široké "gace", rovno strihané a na spodnej časti rozstrapkané. Tie sa nosili do roboty a po dome.

V zime nosili muži, ale aj ženy, "hunu", ktorú tiež volali "halena". Vystrihovala sa z jedného kusa bieleho plátna. Vpredu sa zošila niže pliec. Rukávy mala po celej dĺžke rovnako veľmi široké. Okolo krku sa zdobila pásikom upleteným z čiernej a červenej nite. Týmto pásikom mohol byť olemovaný aj spodok "hune", ale aj obvod vpredu, kde sa zapínala. "Huna" sa vpredu zapínala drevenými gombíkmi, alebo sa zaväzovala "šnórkami".

Po dome chodili muži v súkennom bielom kabáte, ktorý sa volal "kabanica". "Kabanica" siahala len po pás. Priliehala k telu a rukávy mala úzke a vyšité. Po obvode sa zdobila červenou niťou a okolo krku výšivkou v dvoch radoch, trochu od seba vzdialených, čo nahrádzalo golier. Vpredu sa zaväzovala na dvoch miestach tou istou šnúrkou, ktorou bola obšitá. Na oboch stranách sa nachádzali vrecká.
Muži aj ženy nosili aj "kožúški" do pása, ale bez rukávov. Vyšívali sa farebnou vlnou a zdobili farebnými koženkami v podobe ruží a listov vpredu aj vzadu po celej ploche "kožúška". Mužské mali vzadu barančinový "límec".

 

pozn.: nárečové slová sú písané foneticky v úvodzovkách

Fotogaléria - Ľudový odev

ženský ľudový odev - opleckoženský ľudový odev - pásženský ľudový odev - šorecženský ľudový odev - fertuchaženský ľudový odev - rukávceženský ľudový odev  - rukávceženský ľudový odev - rukávcemužský ľudový odev - košeľamužský ľudový odev - košeľamužský ľudový odev  - košeľamužský ľudový odev - gacemužský ľudový odev - gacemužský ľudový odev - klobúkľudový odev - krpce

Súvisiace odkazy: Osobnosti, Z histórie obce, Povesti a legendy, Čavojské nárečie, Kronika obce, Ľudové zvyky, Ľudová výroba,

Náhodná fotografia